Môj príbeh Coca-Coly

Autor: Oldřich Kovář | 11.1.2014 o 21:42 | (upravené 11.1.2014 o 22:18) Karma článku: 9,83 | Prečítané:  680x

Píše sa rok 1988. Mám 12 rokov, som na ceste s vodáckym oddielom k Čertovým prúdom pod Lipenskou priehradou. Cesta viedla cez Bratislavu, Viedeň, Linz a nad Linzom, opäť späť do Československa. Je to môj prvý výlet za hranice železnej opony, k „zlým kapitalistom“. Doma pred cestou otec zašíva do vesty šilingy, ktoré zmenil u vekslákov v Žiline. V partii sú športovci, tréneri a komunistickí funkcionári. Volali sme ich „bafuňári“. Na hraničnom prechode Berg, sme si postáli 10 hodín. Otec sa celkom potil, aby nám tých pár šilingov nezobrali. Nevedel som ani koľko máme.

Coca ColaCoca Colahttp://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/87/CocaColaBottl
Po vybavení formalít, osobných prehliadkach, vybalení a zbalení všetkých vecí sme vyrazili smerom Viedeň do „Shopping City Süd“. Keď sme dorazili na miesto a vošli sme do prvého obchodu, tak som sa cítil ako na inej planéte. Nikdy som nič podobného nevidel, plné regále, obaly rôznych farieb, obrovský výber, presvetlené a čisté predajné priestory. Otec ma jasne upozornil, aby som sa ničoho nechytal, lebo že ak niečo rozbijem, tak nás zavrú, lebo nemáme na úhradu škody. Čas v strávený v obchode určili „bafuňári“ na tri hodiny, aby si mohli nakúpiť. Po dvoch hodinách obzerania a čudovania sa čo to vidím, som vysmädol. A potom som ju zbadal. Predtým som v živote nevidel u nás v Československu plechovku Coca-Coly. To bol rok 1988. Do Tuzexu sme nechodili, lebo sme na to nemali. Po dvoch hodinách som bol smädný a začal som drankať od otca nech mi ju kúpi. Cítil sa trápne a stále ma odbíjal, že nech vydržím, že v aute máme malinovku z domoviny. Jednoducho som chcel krásne vychladenú plechovku Coca-Coly. Bol som otravný a nakoniec mi otec odbil vetou že na to nemáme a že ak si dáme Coca-Colu, neostanú nám šilingy na toalety pri diaľnici. Vtedy mi to nedochádzalo, ale v tej dobe sme nemali v Rakúsku na plechovku Coca-Coly. Po troch hodinách „očumovania“ regálov, sme sa s otcom vrátili do Ávie a konečne som sa napil teplej domácej malinovky. Mal som len 12, ale jasne si pamätám ako boli naši dva „bafuňári“ spokojní s novými dvoma "mikrovlnkami" a jednou automatickou práčkou. Vôbec som nechápal, kde na to mohli zobrať, a bol som poučený mojim otcom nech nekladiem blbé otázky ak nechcem vyfasovať. Celú cestu som mal v hlave chrobáka ako je možné že ja nemám plechovku Coca-Coly, a niekto si vezie domov „mikrovlnku“ a na vtedajšie pomery luxusnú automatickú práčku. Mal som len 12. Na prvej ceste na západ som sa naučil som sa že najprv musíš mať na záchod a potom si môžeš kúpiť Coca-Colu, ak ti na ňu zostane. Keďže otec bol „len“ výskumný vývojový pracovník a mamina pracovala ako ekonómka v Slovenskej knihe, tak na vychladenú orosenú červenú plechovku Coca-Coly bohužiaľ nezostalo. Len aby sa nezabudlo pán premiéro prezident, keď máme tú nostalgiu za detstvom v komunistickom lágry Československo 1988. Zdroj foto http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/87/CocaColaBottle_background_free.jpg
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?